nedeľa 5. júla 2015

Letné kura na grécky spôsob

Mnohým ľudom sa nedeľný obed spája s vôňou pečeného kuriatka. Teda aspoň ešte v nedávnej minulosti to bolo typické nedeľné jedlo, nenáročné, bolo toho celkom dosť a stačí pridať len trochu masla a vytvoríte luxusnú chuť na tanieri.


U nás doma však kura vôbec nenájdete často, pretože môj muž až tak neholduje oberaniu mäsa z kostí a popravde aj ja radšej uprednostním už vykostené kuracie prsia v podobe stejku. 
Z času na čas sa však vyskytne príležitosť, kedy dostanem chuť urobiť kura a tak sa snažím skúsiť niečo nezvyčajné, čo nám aspoň trošku prekryje ten odpor k "vykosťovaniu" počas jedenia a vždy, keď robím kura, pečiem ho v celku. 
Totižto porcovanie mi veľmi nejde a mám tak trochu strach z kuchynských nožníc, vážne sa mi hnusí strihať mäso. No vôbec to nevadí, lebo mi kura pečené v celku príde oveľa sympatickejšie aj po upečení na stole a vyzerá tak honosnejšie, haha.







Pred nejakým časom som sa dostala ku kuraťu kráľovskému, o ktorom sa dozviete viac, keď si kliknete na pridaný odkaz, no v skratke je to fakt kuriatko, čo poznalo ozajstný kurací život a nie kura, čo dostanete v supermarkete a je pomaly umelejšie ako obal, v ktorom ho predávajú.







Tentokrát som sa rozhodla pre kura na grécky spôsob, keďže von je typické letné počasie a keď len na chvíľu zavriete oči, tak máte pocit, že ste niekde v Stredomorí... napríklad v Grécku (kde som mimochodom ešte nikdy nebola, ale snáď som sa do ich kuchyne aspoň trošku trafila).



POTREBUJEME:
kura
1kg nových zemiakov nakrájaných na hrubšie plátky
300g paradajok rozkrojených, alebo aspoň trošku nakrojených
80g čiernych olív
1 malú cuketu nakrájanú na väčšie kocky
pár strúčikov cesnaku neolúpaných
200g syra feta, alebo iného balkánskeho rozlámaného na kúsky
olivový olej
sušené alebo čerstvé oregano
soľ
mleté čierne korenie

môžeme pridať aj citrón nakrájaný na mesiačiky


POSTUP:
Rúru si predhrejeme na 200°C.
Kura si očistíme a osušíme a potom okoreníme a poriadne osolíme.
Na dno hlbšieho pekáča dáme trochu olivového oleja a zemiakové plátky, ktoré trochu osolíme a okoreníme.
Do stredu položíme kura prsiami nahor a pomasírujeme ho trošku olivovým olejom.
Prihodíme kde tu neolúpané strúčiky cesnaku (prípadne kúsky citróna) a prikryjeme alobalom.
Pečieme cca 45 minút až hodinu, alebo podľa potreby, kým nie je mäso upečené (vyteká z neho číra šťava bez farby).
Potom odkryjeme, prisypeme olivy, cuketu, paradajky, syr a posypeme oregánom, prípadne ešte osolíme a okoreníme zeleninu.
Dáme do rúry už bez alobalu a pečieme, kým nie je na kurati zlatá kôrka - asi polhodinu.




Po upečení by malo mäso ešte takých 10 minút odpočívať a potom ho môžeme podávať.




Dobrú chuť!

sobota 27. júna 2015

Kokosové muffiny s ríbezľami

Pomaly začína tohoročná ovocná sezóna a už som v záhradkách videla ako sa na konárikoch červenajú aj prvé ríbezle. 
Je to úžasne svieže ovocie, ktoré sa mi spája s vôňou sladkého sirupu, keď sme ako deti na prázdninách zadychčané z behania po vonku vbehli k starkej do kuchyne, aby sme sa aspoň na chvíľu osviežili, či s nekonečným oberaním (a tie ucholaky, jaaaj!), ktoré mi, priznávam, vždy liezlo na nervy, no ako som dospela, dostalo to svoje čaro a ten fantastický, mnohým koláčom tú správnu pikantnosť dodávajúci, ríbezľový lekvár je fakt jeden z kuchynských pokladov. 
Keď sa vám však trošku ríbezlí zvýši a dostanete chuť na sladké, skvele zapadnú aj do týchto kokosových muffiniek.





POTREBUJEME:
100g orieškov podľa chuti - mandle, lieskovce, vlašské...
2 vajíčka
150g hnedého cukru
150g masla
250g špaldovej múky
200g polohrubej múky
1ČL prášku do pečiva
1/2ČL soli
175ml mlieka
75g strúhaného kokosu
200g ríbezlí (ale kľudne ich zameňte za iné ovocie, prípadne čokoládu)





POSTUP:
Plech na muffinky si vyložíme papierovými košíčkami a rúru vyhrejeme na 200°C.
Vajíčka s cukrom a zmäknutým maslom vyšľaháme do peny.
Potom prišľahávame mlieko a múku zmiešanú s práškom do pečiva, soľou, nahrubo pomletými orieškami a kokosom.
Nakoniec vmiešame opatrne ešte ovocie a  cestom naplníme košíčky.
Pečieme 20-25 minút a po upečení necháme aspoň chvíľu vychladnúť.


piatok 26. júna 2015

Škoricové "flapjack-y" s kešu orieškami

Tieto koláčiky sú skvelou domácou sladkosťou pre tých, čo v obchode siahajú po "fitkách" a iných podobných zdravo vyzerajúcich tyčinkách. 
Či sú zdravé, netuším, lebo cukru je v nich tiež celkom dosť, ale aspoň neobsahujú celú abecedu pridaných chemikálií a myslím, že sú aj oveľa chutnejšie.
Sú skvelé na raňajky - rozlámať do jogurtu, alebo ako rýchly životabudič na desiatu.
Majú len jednu veľkú nevýhodu, že príliš rýchlo miznú z taniera a nikdy ich nemáte dosť... 
...takže vlastne dve, ale aj tak stoja za to.



POTREBUJEME:
140g jemných ovsených vločiek (alebo trošku mixnutých klasických)
140g trstinového cukru
85g kokosu
85g sezamu
50g slnečnice
85g kešu orieškov, môžeme ich trochu rozsekať
140g masla
2PL medu 
1PL hladkej múky
1PL škorice - tou nemusíte šetriť

POSTUP:
Plech s rozmermi 20x30cm si vyložíme papierom na pečenie a rúru predhrejeme na 140°C.
Vo veľkej mise si zmiešame suché suroviny, okrem škorice.
Vo veľkej panvici si rozohrejeme maslo, cukor, med a škoricu a zohrievame kým sa cukor úplne nerozpustí.
Odstavíme a primiešame suché suroviny - ak nie je panvica dosť veľká tak tekutú zmes prilejeme do misy so suchými prísadami a dobre premiešame, aby sa všetko obalilo rovnomerne.
Hotovú zmes dáme do pripraveného plechu a rovnomerne natlačíme na dno.
Pečieme asi polhodinu, prípadne pár minút navyše a po upečení necháme pár minút chladnúť a potom nožom mierne! narežeme/naznačíme jednotlivé kúsky.
Takto necháme úplne vychladnúť a potom ich rozrežeme úplne a uskladníme vo vzduchotesnej nádobe.







Zdroj: časopis Apetit




štvrtok 7. mája 2015

Jednoduché jarné závitky na špenátovom hniezde

V poslednej dobe asi prepukol nejaký módny gastro-boom s jarnými závitkami. 
Možno to nejak súvisí s týmto ročným obdobím, alebo čo, ale minulý rok som to akosi nespozorovala, alebo je to tým, že už stále viac sa propaguje zdravá strava a toto patrí medzi superské zdravé jedlo, ktoré je veľmi zaujímavé - šmrncnuté Áziou, chutné, variabilné - môžete do ryžového papiera zabaliť čokoľvek, na čo máte chuť a čo máte doma a hlavne jednoduché - sama sa čudujem, že sme ich skúsili až teraz.

Tu je teda naša verzia...




POTREBUJEME:
na špenátové hniezdo (pre 4 osoby):
500g  špenátu/môže byť aj mrazený listový
1 veľká cibuľa
3 strúčiky cesnaku
2PL olivového oleja
soľ
mleté čierne korenie
štipka muškátového orieška
na závitky:
ryžové papiere - počet závisí od počtu porcii (2 ks na osobu)
reďkovky nakrájané na kolieska
mrkva nakrájaná na tenké pásiky
pár lístkov čerstvého špenátu
pár lístkov čerstvej bazalky
vajíčka
arašidový (alebo iný) olej
soľ
sladká čili omáčka na dochutenie 


POSTUP:
Špenátové hniezdo:
Na oleji si opečieme na drobno pokrájanú cibuľu a cesnak na plátky.
Potom pridáme špenát a dusíme domäkka.
Nakoniec ochutíme koreninami a soľou.
Jarné závitky:
Najskôr pripravíme náplň kde si na asi 1-2 lyžiciach oleja rýchle opečieme zeleninu a nakoniec primiešame rozšľahané osolené, prípadne korením ochutené vajíčka.
Keď máme hotovú náplň, namočíme si ryžový papier do studenej vody, aby zvlhol, potom ho hneď vyberieme na vlhkú čistú utierku.
Následne primerane naplníme vaječno-zeleninovou zmesou, prihodíme pár lístkov špenátu a bazalky a zložíme do závitku/tak aby bola z každej strany náplň zakrytá - papier sa na seba schnutím prilepí, ale zároveň je veľmi tenučký, tak treba manipulovať so závitkami opatrne,aby sa neroztrhli.
Hotové závitky uložíme na špenátové hniezdo a dochutíme hotovou čili omáčkou.



Dobrú chuť!



Máte radi jarné závitky?
Robievate ich - čím ich najradšej plníte?

utorok 5. mája 2015

Cmarová polievka s chrenovou kašou a slaninkou

Už dávnejšie som spomínala, že milujem také klasické domáce polievky a hlavne tie totálne jednoduché, pri ktorých máte pocit, že vám ich navarila prastará mama a chutia tou láskou, ktorú do nich vmiešala cez varešku.
Taká je aj táto polievka, na ktorú som pred pár týždňami narazila. 
Cmar som doteraz veľmi nepoužívala a dávam prednosť kefíru, alebo iným podobným kyslo-mliečnym výrobkom, ale po tejto polievke nám robí v chladničke spoločnosť pravidelne.
Táto polievka sa zdá na prvý dojem fakt trochu nudná, ale v kombinácii s chrenovými zemiakmi a slaninkou, prípadne trsom pažítky sa z nej stane razom luxusná záležitosť.







POTREBUJEME:
500 ml cmaru
1 L zeleninového vývaru
1-2 PL hladkej múky
3 strúčiky cesnaku
1 KL mletej rasce
soľ
mleté čierne korenie
50 g údenej slaniny opečenej do chrumkava
600 g zemiakov
50 ml mlieka
30 g masla
2 PL smotanového chrenu (kľudne aj viac/menej, podľa chuti)
prípadne pažítka na ozdobu (naša ešte len "pučí" v kvetináči)





POSTUP:
V hrnci si privedieme vývar do varu.
V mise si prešľaháme cmar, múku, rascu a prelisované strúčiky cesnaku a pomaly túto zmes vmiešame do vývaru, prehrejeme a dochutíme soľou a korením.
Pozor aby sa polievka nezrazila, mne sa to tak trošku "podarilo" a musela som to opraviť, takže neprevárajte.
Na chrenovú kašu si klasicky uvaríme zemiaky, ktoré potom popučíme s mliekom, maslom a chrenom.
Nakoniec do kaše ešte vmiešame slaninkové kúsky.
Polievku podávame s kopčekom kaše a môžeme ozdobiť pažítkou a korením.


Dobrú chuť!






pondelok 4. mája 2015

Z iného súdka ...alebo z cudzej kuchyne.

Dnes to bude čítanie na dobrú noc... alebo chuť?

Od posledného príspevku zas ubehol nejaký ten čas a okrem iného sme absolvovali aj našu tohoročnú oficiálnu dovolenku - v našej milovanej Prahe.
Odkedy venujem jedlu viac pozornosti ako tej, že ho uvarím a zjem z taniera, aj moje/naše dovolenky a návštevy cudzích miest (ale aj toho nášho) organizujeme už s väčším dôrazom na to, kde budeme jesť a nespoliehame sa na prvý fastfood, ktorý nám vstúpi do cesty.
Tak to bolo aj tentokrát a naplánovali sme si už dopredu miesta, o ktorých sme počuli, čítali, alebo nám ich doporučili iní milovníci dobrého a kvalitného obsahu taniera. 
Nestihli sme toho veľa a áno, raz sme skončili aj v prvom fastfoode, ktorý nám skočil pod nohy, ale vzhľadom na to, že dovolenkovať s dvojročným neposedným dieťaťom bolo miestami nad naše sily, si odpúšťame aj tento gastro-prehrešok.
Pôvodne som nemala vôbec v pláne o tom napísať, ale navštívili sme miesta a ochutnali sme jedlá, ktoré si fakt nemôžem nechať len pre seba a tak sa tu možno z času na čas objaví aj podobný príspevok pomedzi tie z našej kuchyne.
Píšem niečo také prvýkrát, takže žiadnu profi recenziu nečakajte (aj fotku mám len jednu, ale veľmi dôležitú) je to len môj/náš rodinný chuťový postreh.

No pekne poporiadku...

Prvé miesto, ktoré stojí za návštevu bola reštaurácia Dish {fine burger bistro}.
Z vonku nenápadná reštaurácia (totiž, pred pár rokmi sme boli ubytovaní pár metrov ďalej a nikdy za tie dni, čo sme chodili okolo, som si to tam nevšimla), no vnútri klasické bistro s príjemným interiérom, personálu vidíte do "kuchyne" kde pre Vás chystajú fanstastické burgre. Obsluha je zhovorčivá a ochotná poradiť. 
V menu bolo v ponuke viacero druhov zaujímavých burgrov, no pán, ktorý nás obsluhoval nám na prvýkrát odporučil ich "základný" burger s názvom DISH, ktorý okrem hovädzieho mäsa obsahuje slaninu, nakladanú uhorku, cheddar, kečup, cesnakovú omáčku a kus zelene, proste klasika.
Tento burger si dal môj muž, no ja som chcela ochutnať aj niečo iné a pôvodne som sa zahrávala s myšlienkou dať si vegetariánsky burger s grilovaným portobellom a údenou mozzarellou ale prišli sme predsa na mäso - burger, tak som si dala burger SAVORY, ktorý bol "sladší" vzhľadom na karamelizovanú cibuľu, grilovanú paradajku a portobello a ich chuť vyvažoval parmezánový chips.
Musím podotknúť, že mäso v oboch burgroch bolo úúúžasne šťavnaté a žemle chrumkavé.
Bonusom bola osviežujúca domáca grepová limonáda.
Nášmu synovi sme chceli ponúknuť aspoň hranolky (nekameňujte ma prosím, milé maminy,bol to zúfalý čin hladných rodičov a bistrá veľmi nechcú kŕmiť špeciálne aj deti svojich zákazníkov), teda mysleli sme, že ho tým potešíme, ale on mi nevďačne zjedol akurát tak časť žemle a trochu mäsa, a tak sme ich zjedli my a boli domáce nielen chuťou, ale aj vzhľadom (takže žiadne,po chvíli gumové, rovnomerné paličky z mekáča).
Po dojedení nás celý personál odprevadil a mohli sme sa vybrať do víru veľkomesta. 

Ako medzi-zastávku na kávu sme si vybrali Costa Coffee, ktoré som podľa hodnotenia českých blogeriek považovala za čoraz väčšiu konkurenciu Starbucks, no nič prevratné sa nekonalo a napriek výbornému kapučínu so slaným karamelom (ktorý mi tam asi zabudli pridať, alebo čo, lebo som ho vôbec necítila) má  aj naďalej prvenstvo v našom srdci týmito "kakavkovými" kávičkami Starbucks, ktorý sme ale tentokrát vynechali, ach jooo... 

Druhé miesto, na ktoré budeme spievať ešte asi polroka ódy a bude asi prvým, kde sa pojdeme v Prahe znovu najesť je MASO A KOBLIHA

Nenápadné bistro, ale fakt nenápadné, no veľké chuťou a srdcom, ktoré tú chuť tvorí. 
Fakt sa rozplývam v myšlienkach už tretí deň, odkedy sme u nich jedli.
Keď vstúpite dnu, je tam trošku tesno (ako v každom bistre predsa), hneď oproti dverám je pult s mäsom/mini mäsiarstvo a spoza neho vykukne na Vás majiteľ, Paul Day, o ktorom som niekoľkokrát čítala v časopisoch o jedle (už z nich pôsobil sympaticky), ale naživo máte pocit, že sa poznáte od nepamäti. 
Usmeje sa na Vás, privíta Vás češtino-angličtinou a hneď zavolá niekoho z personálu, ktorého je tam požehnane, ten Vás usadí, ochotne Vám poradí, vysvetlí z čoho sú ich jedlá a poradí, čo si vybrať.
Okrem toho chodí asi stokrát stále niekto (vrátane majiteľa) okolo s úsmevom a kontroluje, či Vám niečo nechýba.
Ponuka jedál nie je veľká, ale zato dostatočne pestrá, taká typická britská, no tentokrát sme sa rozhodli ochutnať Paulove preslávené klobásky a to Vám teda garantujem, že ich chvála vôbec nie je prehnaná, lebo boli famózne, fantastické a ešte neviem aké, proste dokonalé, šťavnaté, voňavé.
Nie sú to typické naše klobásy, ale niečo trošku podobné tým vínovým, ale oveľa vymakanejšia chuť. No môj mäso-gurmán z nich bol úplne unesený a to je čo povedať, lebo on je hlavne v otázke klobás veeeľmi náročný!
Boli podávané s chutnou zemiakovou kašou, karamelizovanou cibuľkou a pravdepodobne anglickou horčicou, proste tradičná absolútne vyvážená chuť. 
A ako bonus, všetko je bio a lokálne, aj limonády boli znovu fantastické - odporúčam šípkovú a jablkovú, ktorú sme ochutnali.


Fakt sa mi z toho miesta stále podlamujú kolená, až je to už trápne, ale čo narobím, keď ma to tam tak ohúrilo (a nebola som sama, aj ľudia pri vedľajších stoloch sa rozplývali).




....tak tu sú dokonalé klobásky.

Mimochodom toto miesto bolo dôvodom, prečo som sa rozhodla, že o tom musím napísať, pretože ešte s nimi nekončíme, keďže podľa názvu bistra u nich dostanete v ponuke aj "koblihu", ale nie hocijakú smiešnu šišku...
...ale tú najvláčnejšiu akú ste kedy jedli (môj muž povedal, že je lepšia ako tie, čo robíme doma a to ma vôbec neurazil, lebo mal pravdu), obalenú v cukre, s jemnou arómou citrónovej kôry a plnú vanilkového (s pravou vanilkou) krému, podotýkam super naplnenú, lebo naše dieťa, vo svojej občasnej akčnej samostatnosti v jedení, asi dve tretiny krému vytlačilo na seba, kočík, otcovu ruku a v tom momente som mala pocit, že na asi celú Prahu a keď sme potom dojedali po zachránení tejto tragikomickej situácie "zvyšok" koblihy aj s obsahom, stále v nej bolo viac krému ako v akejkoľvek inej, ktorú som si doteraz kúpila v jednej obľúbenej pekárni v mojom rodnom meste a to som doteraz tie naše považovala za výborné!


Takže všetkými jedenástimi bodmi z desiatich Vám odporúčam navštíviť to tam a myslím, že určite budete túto reklamu šíriť aj ďalej.

Na záver Vám odporúčam zastaviť sa u PAUL-a, v cukrárni/pekárni, na výbornú kávu a makrónky, ktoré sme u nich ochutnali a naše hmmm-kanie nad každou príchuťou počúvali okoloidúci na Václaváku. 
Citrónová, čokoládová, vanilková, malinová, pistáciová a slaný karamel... každá jedna krehká, ale vláčna a štavnatá, plná chuti. 



Nuž nebolo tých cudzích kuchýň veľa, lebo naše plány si ako vždy podľa seba upravil náš syn, ale toto je pár miest, ktoré nám chutili a verím, že ak ich navštívite, zachutia aj Vám.



Navštívili ste aj vy tieto miesta, ako Vám chutilo?
Čo ešte by ste nám do budúcna v Prahe odporučili ochutnať?

utorok 14. apríla 2015

Bábovka so sušeným ovocím

Túto bábovku som robila asi pred mesiacom a mala som veľké obavy, aby niekomu vôbec chutila, lebo sušené/kandizované ovocie má dosť výraznú chuť, ktorá väčšinou ľuďom chutí len výnimočne.
Napriek tomu mi nedala pokoj a tak som ju skúsila aj s tým rizikom, že si ju budem musieť zjesť sama, ale nemusela som, čo ma veľmi potešilo.
Okrem toho som ju robila do konečne normálnej bábovkovej forme, ktorú som si nedávno kúpila, lebo doteraz som mala dve iné, ktoré boli jedna horšia ako druhá a moje bábovky končili katastrofálne, takže sa veľmi teším, že budú moje bábovky konečne vyzerať ako bábovky.




POTREBUJEME:
240g polohrubej múky
160g práškového cukru
160g masla
4 vajíčka
50g bieleho jogurtu
2ČL prášku do pečiva
1 vanilkový cukor
2PL rumu
200g sušeného ovocia (použila som kandizovanú citrusovú kôru, sušené čerešne, ananás, hrozienka, marhule, ale výber je na vás, no citrusy dodajú špecifickú vôňu)
maslo a strúhanku na vysypanie formy 
práškový cukor na posypanie bábovky



POSTUP:
Maslo vyšľaháme s cukrami a rumom do peny a postupne zašľaháme aj oddelené žĺtky.
Potom primiešame jogurt a múku zmiešanú s práškom do pečiva.
Nakoniec vmiešame ešte sušené ovocie a opatrne vmiešame sneh z bielkov.
Cesto rozotrieme do formy vymazanej maslom a vysypanej strúhankou a upečieme v rúre vyhriatej na 160°C - približne 45 minút (je potrebné to ku koncu sledovať).
Po upečení necháme vychladnúť asi 10 minút vo forme a potom vyklopíme a posypeme práškovým cukrom.



Mimochodom, toto je skvelý spôsob ako sa zbaviť zvyškov sušeného ovocia z Vianoc, ktoré aspoň u nás potom už nikto nechce a väčšinou skončia... tam.


Prajem Vám krásne jarné dni.




zdroj inšpirácie: Dobré jedlo



piatok 10. apríla 2015

Ovsené muffiny s čokoládou a orechami

Tentokrát dopĺňam svoju muffinovú zbierku o zdravý recept.
Je to trošku poupravený recept od (podľa môjho názoru NAJLEPŠEJ trénerky na svete, mať ju tak doma...) Jillian Michaels, ktorá je už dlhší čas moja najväčšia šéfka, čo sa cvičenia týka (aj cez monitor mám pred ňou neskutočný rešpekt a pritom je to pre mňa najlepšia kamoška pri cvičení).




POTREBUJEME:
1 a 1/2 šálky (200ml) celozrnnej špaldovej múky

1 šálka ovsených vločiek
1 balenie prášku do pečiva
1/2ČL jedlej sódy
1/2ČL soli
1ČL škorice
1/2 šálky mlieka (pripadne kokosove, alebo ine rastlinne)
1/3 šálky medu
1/4 šálky olivového oleja
1 vajce
kôra z 1 pomaranča
1 šálka nasekaných orechov
1/2 šálky nasekanej čokolády (šošovičiek)



POSTUP:
Rúru si predhrejeme na 200°C.
V jednej mise si zmiešame suché a v inej tekuté ingrediencie a nakoniec ich zmiešame dokopy a primiešame ešte orechy a čokoládu.
Plníme košíčky vo forme a pečieme cca 20 minút (sledujeme a odskúšame špáradlom).
Po upečení necháme chvíľu chladnúť a môžeme podávať.







štvrtok 12. marca 2015

Bloger roka 2014



Už aj naše malé Slovensko vyberá svojho "Blogera roka 2014" v rôznych kategóriách.
Aj ja patrím do gastronomického "krúžku", takže ak sa Vám môj blog páči, môžete mi dať svoj hlas tu ( stačí dať "Like"): 


Ďakujem!


Rýchlo-muffiny ...alebo naše bodkované raňajky.

Teraz to tu bude o muffinoch asi ešte častejšie, lebo je to u nás veľmi častý  a praktický dezert, namiesto sladkostí z obchodu, prípadne aj expresné raňajky pre najmenšieho člena našej rodiny (aj jeho maminku).
Tieto muffiny by som nazvala úplne základnými, obyčajnými, ale zároveň je možné do nich použiť čokoľvek iné, čo Vás napadne, resp. máte doma.
Bonusom je, že recept je na hrnčeky, takže váženie odpadá... :)



POTREBUJEME:
1 hrnček (200ml) bieleho jogurtu
1 hrnček špaldovej múky
1 hrnček polohrubej múky
1 hrnček cukru
1/4 hrnčeka oleja
1 vajíčko
1-2 PL rumu
2 ČL kypriaceho prášku
1 ČL sušenej pomarančovej kôry (prípadne kôra z čerstvého pomaranča)
veľká hrsť hrozienok
veľká hrsť sekaných mandlí



POSTUP:
V jednej miske zmiešame tekuté prísady a v inej suché a potom ich zmiešame dokopy a cestom plníme košíčky vo forme.
Pečieme pri 180°C asi 25 minút (odskúšame špáradlom).
Po upečení necháme vychladnúť a máme hotovo! :)


Vo vnútri sú vláčne, voňavé, sladké (hlavne keď narazíte na šťavnaté hrozienko) a najlepšie je zapíjať ich čerstvým mliekom. :)



streda 4. marca 2015

Muffiny plnené krémovým syrom a ovocím

No jo, znovu muffiny...
Tieto skončili tak trošku dievčatkovsky - zafarbené do ružovo - fialova (skvelý nápad pre dievčenskú párty) vďaka ovociu vo vnútri, ale napriek tomu chutili aj mojim dvom chlapom.



POTREBUJEME:
200g hladkej múky (môže byť aj špaldová)
2ČL prášku do pečiva
250g cukru
štipka soli
75ml oleja
2 vajíčka
1ČL vanilkového extraktu, alebo 1 vanilkový lusk - semienka
175g mrazených ríbezlí, malín, černíc, alebo zmesi ovocia
100g čerstvého syra (prípadne jemného tvarohu)
práškový cukor na posypanie


POSTUP:
Smotanový syr vymiešame s 25g cukru a odložíme do chladničky.

V menšom hrnci zahrejeme ovocie a ďalších 25g cukru a trochu ich rozpučíme a odstavíme.
Potom si v miske zmiešame múku, prášok do pečiva, zvyšok cukru a soľ.
V inej miske si rozšľaháme vajce, olej a vanilkový extrakt a vychladené ovocie.
Tekutú zmes vmiešame do suchej a cestom plníme košíčky v muffinovej forme (asi do 2/3).
Do stredu každého urobíme malú jamku, do ktorej dáme kúsok syrového krému.
Pečieme 25 minút v rúre vyhriatej na 190°C.
Po vychladnutí pocukrujeme práškovým cukrom.







zdroj inšpirácie: Apetit (recept bol zmenený)

utorok 3. marca 2015

Kakaové cupcakes so sladkým čokoládovým srdcom pod bielou čiapočkou

Celý február ubehol ako voda, na blog ani nebol čas, lebo dokola riešime choroby (už nech vykapú všetky tie hnusné bacily, čo nás v tom stále držia s prestávkami už od novembra!) a človek akosi nemá chuť robiť nič navyše a užíva si každú chvíľu, keď nemusí byť zavretý doma s plným nosom. 
No akonáhle sa cítime lepšie, máme chuť okrem iného aj na takéto "babracie" sladkosti. 
Už pred pár týždňami som skúsila prvýkrát urobiť nielen muffiny, ale vyšší level - cupcakes (pre mňa teda čokoľvek, na čo je potrebné použiť zdobiace vrecúško, vyšší level), napriek tomu, že vyzerali akoby ich zdobil náš syn, ale aspoň, že chutili a nevzdala som sa, skúšam to zase (síce vzhľad je rovnaký, ale ja sa časom vymakám, haha).
Síce tento recept prešiel nechcenými a odstupom času aj nepodstatnými  zmenami, ale vo výsledku im to vôbec neuškodilo.
Tak tu sú aj pre Vás...




POTREBUJEME (12ks):
cesto:
90g špaldovej múky
90g hladkej múky
50g holandského kakaa
2ČL prášku do pečiva
100g hnedého cukru
štipka soli
110g zmäknutého masla
2 vajíčka
náplň:
200g čokolády
150ml smotany na šľahanie
30g masla
krém:
250g mascarpone
100g krémového syra
50g práškového cukru



POSTUP:
Kakao si poriadne rozmiešame v menšej miske v 240ml vriacej vody a necháme vychladnúť.
Zatiaľ si v inej, veľkej mise vyšľaháme maslo s cukrom do peny a postupne prišľahávame vajíčka, múky zmiešané s práškom do pečiva a soľou a nakoniec prilejeme kakaovú "vodu".
Cestom naplníme košíčky v muffinovej forme a pečieme 15 minút v rúre vyhriatej na 200°C.
Náplň pripravíme tak, že smotanu s maslom privedieme do varu a zalejeme tým čokoládu nasekanú na malé kúsky a miešame kým nám nevznikne hladká hmota, ktorú necháme vychladnúť a trochu stuhnúť.
Pripravíme si ešte krém na "čiapočku" a to vymiešaním jednotlivých ingrediencii úplne do hladka.
Upečeným a vychladnutým koláčikom zrežeme opatrne vrchnú časť a lyžičkou vydlabeme časť vnútra, ktoré zároveň naplníme čokoládovou náplňou a prikryjeme zrezanou vrchnou časťou cesta.
Nakoniec bielym krémom vytvoríme čiapočku a dáme aspoň na hodinu do chladničky.
K horkej čiernej káve sú ideálne...



A ak milujete čokoládu ako ja, budete ich milovať tiež.


p.s.: so zvyškom cesta si nerobte starosti, zmiešajte ho zo zvyšnou náplňou a krémom a mlsajte, kým koláčikom tuhnú "kosti" v chladničke... ;)

streda 21. januára 2015

Sušienky s olivami a sušenými paradajkami

Tieto slané koláčiky sú ďalšou skvelou dobrotou k posedeniu ľuďmi, s ktorými je Vám taaak dobre... :)



POTREBUJEME (na asi 30ks):
200g hladkej múky
2ČL prášku do pečiva
80g masla
2PL krémového syra, alebo mascarpone, či nátierkového masla
1 vajíčko
60g nesolených lúpaných slnečnicových semienok
60g sušených paradajok
60g čiernych olív
mleté čierne korenie
morská soľ

POSTUP:
Sušené paradajky si spolu s olivami nakrájame na drobno.
V miske si premiešame múku, prášok do pečiva, soľ, čierne korenie, maslo a krémový syr (alebo iné spomínané náhrady).
Potom k zmesi primiešame ešte vajíčko, paradajky, olivy a slnečnicové semienka.
Z hotového cesta oddeľujeme kúsky veľké asi ako vlašský orech a ukladáme ich na plech vyložený papierom na pečenie.
Pečieme v rúre vyhriatej na 180°C približne 15-20 minút.
Po upečení preložíme sušienky na mriežku, kde ich necháme úplne vychladnúť.
Podávame s dobrou náladou a pohárom vínka... :)




Prajem Vám krásny deň! 

Ja si ho idem akurát ešte viac spríjemniť bylinkovým čajom, horkou čokoládou a filmom "Láska na kari", kým naše dieťa sladko spí.



Zdroj inšpirácie: kniha Slané pečení (recept je upravený)




pondelok 19. januára 2015

Slané po-vianočné pečenie

Pred Vianocami mi už akosi nevyšiel čas piecť niečo slané a tak som si to vynahradila aspoň pred Silvestrom/Novým rokom.
Lístkové cesto je fantastická surovina, lebo z neho dokáže človek vytvoriť čokoľvek od luxusného koláča až po rýchlu večeru.
Ja viem, že najlepšie by bolo urobiť si domáce, ale na to fakt nemám čas ani chuť a tak si veľmi rada z času na čas pomôžem kupovaným (resp. takmer vždy mám jedno v zásobe v mrazničke) a aj pred Silvestrom mi padlo vhod. 
Akosi som už nemala potrebu piecť čokoľvek komplikované (už vôbec nie sladké) a zároveň som chcela k "studeným misám" u svokrovcov, kde sme tieto dni trávili prispieť niečim aj ja.
V týchto receptoch som dokonca využila na dva spôsoby len jedno balenie, ktoré som si rozdelila na polovicu a vyšlo toho napriek tomu dosť veľa.
Ako prvé som upiekla tieto superrýchle tyčinky a potom som sa o niečo dlhšiu chvíľu "patlala" aj s košíčkami.



TYČINKY S BAZALKOVÝM PESTOM:


POTREBUJEME:
250g lístkového cesta (ale kľudne aj viac)
2PL bazalkového pesta
100g krémového syra
1 rozšľahané vajíčko

POSTUP:
Rúru si predhrejeme na 200°C.
Rozváľkáme si cesto na tenký plát (prípadne ak kúpite čerstvé, tento bod programu odpadá), ktorý následne pozdĺžne prerežeme na polovicu.
Pesto zmiešame s čerstvým syrom a natrieme ho na polovicu cesta, ktorú potom prekryjeme druhou polovicou.
Tento "sendvič" nakoniec krájame na 1cm tenké pásiky, ktoré potom zatočíme a ukladáme na plech vyložený papierom na pečenie a potierame vajíčkom.
Pečieme v rúre do bronzova (asi 15-20 minút).
Upečené tyčinky necháme vychladnúť na mriežke.

SLANÉ KOŠÍČKY:


POTREBUJEME:
250g listkového cesta
120g mozzarelly (prípadne mini mozzarellky - počet závisí od počtu košíčkov)
1 vajíčko
150g čerstvého syra
1 veľkú lyžičku chrenu (najlepšie čerstvo nastrúhaný)
sušené paradajky (nakrájané podľa počtu košíčkov, ale cca 12-15kúskov)
1PL lístkov tymianu
maslo na vymazanie formy

POSTUP:
Rúru predhrejeme na 180°C.
Vajíčko si zmiešame so syrom, chrenom a tymianom.
Cesto si rozvaľkáme a nakrájame na 12 (prípadne viac) štvorčekov, ktorými vystieľame otvory vo forme.
Vo forme cesto trochu popicháme vidličkou a vložíme kúsok mozzarelly.
Na každý kúsok potom lyžicou nalejeme trochu plnky a na vrch položíme kúsok paradajky.
Pečieme cca 15 minút, do zlatova.
Po upečení košíčky opatrne vyberieme z formy a necháme úplne vychladnúť na mriežke.



Dobrú chuť!